Ebook: Kratky rusinsky slovnik

Slovnik. — Trebišov: vydané vlastným nákladom ANDREJ HNÁT, 2003. — 132 st. — ISBN 80-969003-8-2Rusínsky jazyk (rusínčina) je na našom území pôvodným materinským idorozumievacím jazykom obyvateľov časti severovýchodnéhoSlovenska terajšieho Prešovského kr^a. Najvýraznejšie je rus ínskamenšinazastúpená v okresoch Medzilaborce, Snina, Svidník, Stropkov, Bardejov, Prešov a StaráLubovňa Enklávypôvodnéhomsínskehoobyvateľstvasanachádzajú i v iných okresoch Slovenska.
Rusínske obyvateľstvo má podľa BEŇKA (Hnát, 1999) historický pôvod vo viacerých prisťahovaleckých vlnách. Od druhq polovice
13. av
14. storočí išlo o väčšie množstvo rusínskeho roľníckeho obyvateľstva - ubehlíkov z Viadimírsko-Volynského, ale najmä Haličského kniežatstva a Poľska. Ďalšia, nepomerne silnejšia vlna valašského obyvateľstva pozostávajúca prevážne z rusínskeho (Halič, Vladimírsko-Volynsko), ale aj poľského a v menšej miere vlastného valašského (Valašsko, Sedmohradsko, Moldavsko) obyvateľstva, prichádza na územ ie ter^šieho Slovenskav druhej polovici
15. do konca
16. storočia. Táto druhá kolonizačná vlna rusínskeho valašského obyvateľstva sa usadzovala predovšetkým v severnej časti vtedajšej Zemplínskej a Šarišskej stolice.
Rusíni predstavujú súčasťvýchodoslovanských obyvateľov deliadch sa na niekoľko podskupín s vlastným dialektom, folklórom atradíciaml. Sami sa označovali zaRusínov(Rusnákov), pričom časťz nich sa považovala za súčasť ukrajinského, časť za súčasť ruského etnika a časť za samostatnú etnickú skupinu, ktorá však nikdy nemala svoj vlastný štát ani politickú nezávislosť. Pri sčítaní ľudu v roku 1991 bol podiel Rusínov a Ukrajincov v piatichokresochs ich najväčším zastúpením (Svidník, Humenné, Bardejov, Stará Ľubovňa, Prešov) 30 478, čo predstavuje O, 57 % obyvateľstva Slovenska. V roku 2001 sa pri sčítaní obyvateľov, bytovadomovk rusínskej a ukrajinskej národnosti prihlásilo 0,6 % obyvateľov Slovenska (0,4 % k rusínskej, 0,2 % k ukrajinskej).